Zalesňovanie
Jar 2023 sa niesla v znamení ideálnych podmienok na realizáciu zalesňovania. V rámci projektu na čerpanie nenávratného finančného príspevku pre súkromný subjekt, ktorého lesy sú pod naším odborným manažmentom, sme vysadili 11 000 sadeníc lesného buka. Sadenice boli vysadené na plochách po rozpade nepôvodných smrekových porastov, pričom sme realizovali jamkovú výsadbu s pomocou zemného vrtáka. Vďaka ideálnemu počasiu a technológii výsadby sa ujatosť sadeníc v prvom roku pohybovala na úrovni 90 až 95 %.
Napriek tomuto úspechu v k.ú. Regetovka zostáva ešte množstvo plôch, ktoré bude potrebné zalesniť alebo vylepšiť v rámci projektu revitalizácie zosnulých smrekových porastov. Napriek silnému tlaku zveri sa v spolupráci s vlastníkom budeme snažiť vytvoriť rozmanité lesy pre budúce generácie – aj za cenu budovania malých oplotení.
Sadiť či nesadiť ?
V posledných rokoch sa napriek všeobecne pozitívnemu verejnému názoru na umelú obnovu lesa stretávame aj s názormi, ktoré poukazujú na nezmyselnosť umelej výsadby v lesoch. Z ekologického hľadiska je samozrejme prirodzená obnova lesa najvhodnejším postupom. V lokalite, ktorou sa zaoberáme, však ide o súhru podmienok, pri ktorých je, bez ohľadu na zákonné povinnosti vlastníka lesa, jemný zásah človeka opodstatnený.
Lokality, ktoré sú predmetom zalesňovania, boli v minulosti umelo zalesnené pasienky, z ktorých boli v rámci rekultivačných prác v 70. a 80. rokoch 20. storočia mechanicky odstránené úrodné pôdne horizonty. Pôdne podmienky sú charakterizované výraznou sekundárnou acidifikáciou (tzv. kyslé kambizeme). Lokalita v k.ú. Regetovka je zároveň špecifická vyššími zrážkovými úhrnmi, ktoré spôsobujú vyplavovanie živín. Dôvodom prítomnosti rozsiahlych otvorených plôch je aj lokalita charakterizovaná výskytom čučoriedky a vresu, ktoré svojou konkurenciou výrazne spomaľujú prirodzený sukcesný vývoj.
Špecifické podmienky
Tieto podmienky si preto vyžadujú manažment vo forme podsadby a lokálneho umelého zalesňovania bukom, cennými listnáčmi a jedľou s cieľom čo najrýchlejšie obnoviť funkcie lesa. Možné bezlesie, ktoré má samozrejme svoje opodstatnenie v rámci štruktúry krajiny, bude akceptované len na silne zamokrených rašeliniskách. Na otvorených plochách očakávame nástup prirodzeného zmladenia ďalšej generácie smreka, smrekovca a borovice, pričom pionierske druhy ako breza a jarabina budú tvoriť najdôležitejší prvok v území vzhľadom na potrebu obohatenia pôdy.
Namiesto pôvodnej smrekovej monokultúry by mal budúci mladý les pozostávať z minimálne 8 druhov stromov, z ktorých následne prirodzené procesy vyberú tie najvhodnejšie.
